Lukáš Baloga – ProfitLevel

Veľký pád cien ropy mal 2 dôvody. Prvý: pandémia koronavírusu rozdrvila dopyt. Druhý: prebieha boj lepší podiel na trhu medzi Saudskou Arábiou a Ruskom. To všetko sa snaží zvrátiť Donald Trump v snahe zachrániť ťažiarov z USA.

Americkému prezidentovi sa pred pár dňami podaril zaujímavý ťah. Stačil jeho jediný tweet o komunikácii medzi ruským prezidentom a saudskoarabským princom o obmedzení produkcie ropy a cena ropy ukončila pokles a vystretila nahor na 35 USD. Zaujímavosťou však je, že v tom čase Rusko odmietalo komunikáciu so Saudskou Arábiou a, naopak, monarchia chcela rokovať len za „plným stolom“ s USA, Ruskom, Kanadou a prípadne Brazíliou. Rusko vyhlásenie Trumpa následne odmietlo, čiže americký prezident si pravdepodobne vymýšľal. Keďže Biely Dom situáciu nechcel komentovať,  ropa sa vrátila na približne 28 USD za barel. Avšak  táto hra očividne zapôsobila: v kalendároch je už naplánované stretnutie OPEC na štvrtok. To opäť vyvolalo nádeje a ropa podrástla.

Nechajme na chvíľu bokom taktické ťahy a pozrime sa na skutočnú situáciu na trhu. Dodávky ropy dnes prevyšujú reálny denný dopyt o približne 20 miliónov barelov. Dôsledok: hrozí bezprostredný zánik americkej ťažby z bridlíc v USA a ich nezdravých dlhopisov. Táto hrozba je enormná, stačí sa pozrieť na jedno číslo: Texas predstavuje v tomto segmente 42 % hrubej výroby v USA. Bridlicová dlhová bomba v Texase dnes dosahuje závratný objem 1,8 bilióna dolárov. Ak by cenový šok v dôsledku koronavírusu pretrval dlhšie, spustil by v USA hospodársku búrku. Nie je to vôbec nereálny scenár: štáty po celom svete odporúčajú obyvateľom zostať doma, čo výrazne obmedzuje ich cestovanie. V dôsledku toho sa predpokladá pokles spotreby paliva o 15 až 22 miliónov barelov denne.

Čísla pre USA nevyzerajú vôbec dobre. Americké ropné futures klesli v marci o 54 % na 20,48 USD za barel, čo je cena pod výrobnými nákladmi výrobcov USA. Kríza, kvôli COVID-19 celkovo vyvolala pokles ceny WTI o 70 %.

Na trhu je obrovská snaha o donútenie časti produkcie k odstávke. Kanadská Western Select, referenčná cena pre obrovský priemysel ropných pieskov v Kanade, klesla minulý pondelok na 4 doláre, zatiaľ čo Midland Texas sa naposledy obchodoval za cenu len okolo 10 dolárov.

Celý priemysel investične nevyzerá ani trochu dobre.  Podľa správy poradenskej spoločnosti Spears & Associates klesnú globálne výdavky na vybavenie a služby na ropných poliach o 21 % na 211 miliárd dolárov, čo je najnižšia úroveň od roku 2005. Odhad Spears na výdavky v tomto roku je pod úrovňou výdavkov na prahu posledného cenového poklesu v roku 2016 a menej ako polovice maxima 473 miliárd dolárov v roku 2014.

Obchodníci s ropou sa domnievajú, že iné ropné toky pravdepodobne uvidia čoskoro záporné ceny na vrte, keďže rafinérie znižujú množstvo ropy, ktorú spracúvajú, pričom niektorá surová ropa ostáva bez ľahkého prístupu k potrubiu v pasci.

Karty však môže definitívne zamiešať a nanovo rozdať Trump v snahe dosiahnuť reguláciu svetovej ceny ropy. Odhaduje sa, že súčasná spotreba v USA je približne 20 miliónov barelov denne. Odhady výroby sa pohybujú medzi 11 a 13 miliónmi barelov za deň, čo znamená potrebu dovozu v objeme medzi 7 až 10 miliónmi barelov za deň. Prezident Spojených štátov si vymyslel zákon o vyberaní poplatku za dovážanú ropu alebo výrobky a takpovediac ním určil referenčnú, základnú cenu  na 50 USD za barel. Ak klesne dovozná cena pod túto hranicu, platí sa automaticky ,,dovozný‘‘ poplatok vo výške rozdielu medzi základnou a predajnou cenou, putujúci do amerického štátneho rozpočtu.

To by v praxi znamenalo, že USA nastavia cenu ropy v USA na fixných 50 dolárov. A keďže USA je jeden z najväčších odberateľov, týmto krokom sa Trump snaží „nastaviť“ aj celosvetovú cenu ropy na 50 dolárov. Ak by sa mu to podarilo, dosiahol by stabilizačný účinok na ropný priemysel USA.