Lukáš Baloga – ProfitLevel

Národná banka Slovenska zverejňuje mesačný bulletin, v ktorom zhodnocuje vývoj ekonomiky eurozóny, rovnako ako Slovenska a následne sa snažia predikovať vývoj do budúcnosti. Septembrový bulletin bol obzvlášť zaujímavý, keďže znamenal ukončenie 3. kvartálu. Na druhej strane sa očakáva výraznejšie nakopnutie ekonomiky schválením protiepidemického balíčka v Bruseli v celkovom objeme 750 miliárd eur. Slovensko si z tohto kusu koláča odkrojí približne 12 miliárd eur, ktoré má investovať do inovácií a zníženia uhlíkovej stopy. Navyše, suma bude zvýšená o nevyčerpané prostriedky z minulého obdobia v objeme 10 miliárd eur a prostriedkov vyčlenených na ďalších 7 rokov v objeme 12 miliárd eur. Úsmevné je, že Slovensko za 7 rokov nedokázalo utratiť 15 miliárd eur. Ako vynaloží súčasných 34 miliárd v budúcnosti?

Vývoj HDP

Hrubý  domáci  produkt sa v 2. kvartáli prepadol o 12,1% medziročne. Dôvodom bola hlavne pandémia a vysoká závislosť slovenskej ekonomiky na cyklických sektoroch. Na druhej strane sa ekonomika spamätáva zo svojho dna dosiahnutého v apríli. Ak pokles porovnáme s ostatnými krajinami eurozóny, bola ekonomika  Slovenska  zasiahnutá  miernejším prepadom ako ostatné krajiny. Na druhej strane, však pokles v prvom kvartáli patril medzi najvýraznejší z krajín eurozóny a HDP sa dostalo na hodnoty z roku 2015.

Zdroj: Mesačný bulletin NBS

Problémy s likviditou

Hlavným problémom je v súčasnosti prepad tržieb a ešte výraznejšiemu prepadu v rámci jednotlivých odvetví čelia malé a stredné podniky. Investičná aktivita v ekonomike pokračovala aj v treťom štvrťroku v poklese zo začiatku roka, keď sa oproti minulému štvrťroku znížila o 12,1%, na čele s dopravou a automobilovým priemyslom. Rizikom je aj rast zadlženia nefinančných spoločností, ktoré sa tak snažia preklenúť problémy s likviditou. Celkový odhadovaný objem potrebnej dodatočnej likvidity po zohľadnení podporných opatrení je na úrovni zhruba 0,6 mld. eur až 1 mld. eur. Výpadok tržieb podľa centrálnej banky spôsobí, že ku koncu tohto roka sa do výrazného rizika insolventnosti môže dostať približne 7,3% všetkých podnikov.

Nezamestnanosť

Nezamestnanosť sa počas 3.kvartálu dostala na zvýšené úrovne, keďže podľa posledných údajov sa v auguste pohybovala na úrovní 7,6%. Za hlavným poklesom stála priemyselná výroba, ktorá zaznamenala až 6,8%-ný medziročný pokles. Alarmujúce je číslo počtu voľných pracovných miest, ktorý zaznamenal 16,6% medziročný pokles. Dôvodom poklesu nie je len pandémia ale aj znižovaniu pracovných miest v automobilovom sektore spojená s optimalizáciou výroby aj, keď sa výroba dostala na predkrízové úrovne.

V septembri tohto roka sa však evidencie úradov práce môžu rozrásť o absolventov škôl, no podľa ministra Krajniaka budú čísla nezamestnanosti výrazne lepšie, ako očakávajú prognózy.

Podporu zamestnanosti a tým ekonomike sa ministerstvo sociálnych vecí a rodiny plánuje bojovať 3 fázami približne 110 miliónmi eur. Prvým projektom chcú podporiť nezamestnaných, aby začali podnikať. Títo nezamestnaní dostanú z úradu práce počas dvoch rokov podnikania celkovo 5 600 eur, teda 233 eur mesačne. Druhým projektom je podporenie zamestnania 32 000 uchádzačov o prácu. Plánuje sa taktiež preplácanie zamestnávateľom časť celkovej ceny práce, ak zamestnávateľ prijme do práce nezamestnaného.