Lukáš Baloga – ProfitLevel

V médiách už skoro dva roky čítame o apokalyptických scenároch Slovenska po vykázaní najrýchlejšieho rastu zadlženia slovenských domácnosti v prvej polovici 2018. Doterajšie opatrenia NBS nepriniesli trvalý výsledok, preto sa opäť sprísnili požiadavky pre žiadateľov. Faktom však, že pre slovenskú ekonomiku nie je rizikové ani tak tempo zadlžovania domácností, ako príliš rýchly rast miezd, ktorý predbehol produktivitu.

NBS najnovšie pristúpila k zvýšeniu nárokov na poskytnutie hypotéky s platnosťou od 1.1.2020. Výška splátky úveru môže dosahovať maximálne 60 % čistého príjmu žiadateľa, a to už po odrátaní životného minima. Do konca minulého roka bola výška o 20% vyššia, na úrovni 80%. Podľa odhadov Národnej banky Slovenska by mal zákon zasiahnuť približne štvrtinu žiadateľov, ak by dnes žiadali o úver. Objem úverov domácností je v súčasnosti 52 miliárd eur.

Ďalším dôvodom opatrenia NBS je, že aj napriek spomaleniu medziročného rastu úverov na bývanie z 12,8% na 11,4% je Slovensku na neslávnom prvom mieste v poskytnutých úveroch na bývanie v rámci Európskej únie v minulom roku. Na druhej strane, rast spotrebiteľských úverov poklesol na polovicu. Aj napriek spomaľujúcemu trendu rastu je predikovaný rast hypoték na rok 2020 nad 10%. Špirála zadlžovania sa odvíja od rastu cien bytov (najvyšší rast  10%. vykázali novostavby v Bratislave), ktoré sú dôsledkom nepostačujúcej ponuke oproti dopytu. Niektorí analytici predikujú takýto rast bytov v Bratislave aj na rok 2020.

Na druhej strane problému stoja banky, na ktoré má súčasná situácia negatívny dopad. Politika Európskej centrálnej banky držania hlavnej úrokovej sadzby na úrovní 0 % a depozitnej v záporných hodnotách znižuje ziskovosť z hlavného zdroja zisku – úverov. Aktuálna nízka miera nákladov na kreditné riziko môže viesť k podhodnocovaniu budúceho nárastu kreditného rizika, kvôli príliš nízkym úrokovým maržiam. Dopad môžeme pozorovať aj na kapitálovú primeranosť bánk, klesala vo veľkých bankách a rástla v menších a stredne veľkých bánk. Dôvodom je, že veľké banky môžu poskytovať úvery za nižší úrok než menšie, ktoré v súčasnosti profitujú z objemu poskytnutých úverov.

Čo to všetko znamená pre ekonomiku? Analytici predpovedajú  na rok 2020 pokles inflácie zo súčasných 2,8 % na 2, 5%, čo vyvolá nárast nákladov dlžníkov na úvery. Na druhej strane, súčasná historicky nízka nezamestnanosť na úrovni 4,9 % bude pretrvávať celý rok 2020, čo by sa malo ďalšej premietať do rastu cien potravín. Podľa odhadov by spotrebiteľské ceny mali rásť 2,7 %, čo je najvyšší rast od roku 2012.

Najväčším problémom je však tempo rastu nominálnych miezd, ktoré bude predbiehať rast produktivity. To bude ďalej znižovať externú konkurencieschopnosť ekonomiky. Zásadnou otázkou je, ako sa priemysel ako hlavný ťahúň slovenskej ekonomiky vysporiada so zvyšovaním nákladov na mzdy. Jednou pozitívnou možnosťou pre slovenskú ekonomiku je zvyšovanie produktivity práce inováciami. Tá druhá – ak sa firmy rozhliadnu po krajine s nižšími nákladmi na pracovnú silu – môže so sebou priniesť množstvo problémov.